40. výročie založenia školy

Vážení čitatelia, s optimizmom vchádzame do nového školského roku 2004/2005. S nádejou sa o niečo hlbšie vnárame do nového storočia. Ocitáme sa na začiatku školského roka, v ktorom naša škola oslávi 40. narodeniny. Magické dvojčíslie v sebe skrýva kus histórie.
Pod pojmom SPŠ stavebná v Banskej Bystrici sa však skrývajú predovšetkým ľudia, ich práca, úspechy, prekonávané prekážky a ambície. Študenti, ich učitelia, rodičia, priatelia školy...
Aj Vy vitajte pri čítaní.

1. Krok za krokom k štyridsiatke SPŠ stavebnej v Banskej Bystrici

... cesty ľudskosti vždy sa stretnú,
veď na ich konci i začiatku čakajú deti...

Citát určite vyjadruje životné krédo nielen moje, ale všetkých kolegov.
Štyridsať rokov – to je zrelý vek pre aktívny a produktívny život. SPŠ stavebná, po celý čas ako obrovská tvorivá dielňa modelujúca najvzácnejšie bohatstvo krajiny, vypravila do sveta tisíce neopakovateľných absolventov. Je nádherné stretnúť ich na rôznych postoch dnešného pulzujúceho života so slovami:
„... i ja som chodil na stavebnú v Bystrici.“
Vo svojom príspevku si dovolím prezentovať podobu školy, ktorá je akceptovateľná aj pre mojich kolegov a kolegyne, pre študentov a ich rodičov.
Chcem, aby naša škola bola príjemným prostredím pre žiakov, ktorá ponúka moderné inovačné prvky vyučovania, alternatívne vzdelávacie projekty, lákavé príležitosti dokázať si, že každý môže byť úspešným. Takáto podoba školy vyžaduje zmenu pedagogického riadenia – zmenu práce učiteľa zvlášť v hodnotovom prístupe učiteľa, v komunikácii, v nových zručnostiach riadiť proces učenia sa žiaka a jeho osobnostného rastu.
V období, keď regionálne školstvo prebieha reformami a existencia škôl závisí od počtu žiakov je nutné, aby sa aj naša škola prispôsobovala novým trendom a zapojila sa do rôznych vzdelávacích projektov, ktoré sú v ponuke. Chceme naplniť predstavu tzv. Otvorenej školy /pre šport a informatiku/, kde tvorí škola a rodičia komunitu, ktorá sa častejšie stretáva a spolu rieši problémy.
V najbližších mesiacoch nás čaká príprava maturitnej skúšky podľa novej koncepcie, ktorá prináša nový fenomén, a to povinnú maturitnú skúšku z cudzieho jazyka. Ovládanie aspoň jedného cudzieho jazyka je pre súčasných absolventov nutnosťou pre uplatnenie sa na trhu práce nielen doma, ale aj v zahraničí.
V záujme zvýšenia prestíže našej školy a uplatnenia absolventov na európskom trhu práce sa chceme zapojiť do medzinárodného projektu CERTIFIKATE, ktorý je koncipovaný špeciálne pre oblasť vzdelávania. IES certifikuje vzdelávacie inštitúcie a absolventom vydáva medzinárodné certifikáty, ktoré sú celosvetovo akceptované.
Chceme sa uchádzať o akreditáciu pre štvrtú úroveň odborného vzdelávania podľa klasifikácie ISED, t.j. vyššie odborné vzdelanie v študijnom odbore staviteľstvo so zameraním na stavebný manažment.
Ciele školy a jej perspektívy sú v budovaní ďalšej úspešnej tradície školy, skvalitňovaní výchovy a vzdelávania, aktualizácii požiadaviek doby, no najmä v úspešných absolventoch pre ďalšie vzdelávanie, hodnotný a produktívny život.
Dosiahnuť to, znamená byť v neustálej konštruktívnej konfrontácii so žiakmi, rodičmi, zriaďovateľom a verejnosťou. Za každou premenou sa skrýva veľa úsilia, vytrvalosti i cieľavedomej stany – pravdou, skúsenosťou a láskou stavať to, čo pretrvá stáročia.

Ing. Vašková Jana
riaditeľka školy

späť

2. Z histórie školy

Do roku 1962 sa na SPŠ strojníckej vo Zvolene vyučoval odbor pozemné staviteľstvo a technické zariadenie budov. V tomto roku sa odbor pozemné staviteľstvo presunul na SPŠ spojovej techniky v Banskej Bystrici a odbor technické zariadenie budov na SPŠ stavebnú v Liptovskom Mikuláši.
Na SPŠ spojovej techniky v školskom roku 1962/63 boli vytvorené tri triedy druhého ročníka so stavebným zameraním /dve triedy odboru POS a jedna trieda VHS/. Spolu tam v týchto odboroch študovalo 104 žiakov.
Stav v spoločnosti vyžadoval zvýšenú potrebu stavbárov – stredoškolsky vzdelaných odborníkov pre oblasť stavebníctva a v nemalej miere aj zvýšený záujem o túto formu štúdia si vyžiadal vytvorenie odbornej školy stavebného zamerania.
Stredná priemyselná škola stavebná v Banskej Bystrici vznikla osamostatnením stavebných odborov v už spomenutej SPŠ spojovej techniky. Prvý školský rok novovzniknutej školy sa začal 7. septembra 1964.
V prvom školskom roku študovalo 358 žiakov a 5 externistov v 10 triedach v dvoch študijných odboroch:

Výchovno-vzdelávací proces zabezpečovalo 16 členov profesorského zboru.
Pôsobiská školy boli: Lazovná 32 /bývalá MŠ/, kde bolo aj riaditeľstvo, Lazovná 42 /neskôr Hudobné múzeum/, Malinovského /tzv. Hušták/, od júna 1968 Skuteckého 20 /aj riaditeľstvo/ a od školského roku 1976/77 Skuteckého 11 a Skuteckého 18.

V súčasnej dobe sa na škole študuje v odboroch:

Zamerania odborov:

Formy štúdia:

Zoznam pracovníkov školy za 40 rokov:

1964 – 1991
Riaditeľ školy: Ing. Lutty Vladimír
Zástupcovia školy: Dombrovský Ján, Nemčok Ján, Ing. Buzga Miroslav, Mgr. Szabová Emília, Nižňanský Eduard, Ing. Kovalík Vladimír, Podhradský Milan.

1991 – 2004
Riaditeľ školy: Ing. Harťanský Ladislav
Zástupcovia školy: Ing. Paulis Vladimír, Komár Ján, Brucháčová Anna, Ing. Ďurica Pavol, Plavcová Anna, Ing. Vašková Jana.

2004
Riaditeľka školy: Ing. Vašková Jana
Zástupca školy: Plavcová Anna

ZOZNAM UČITEĽOV VŠEOBECNO-VZDELÁVACÍCH PREDMETOV

ZOZNAM UČITEĽOV ODBORNÝCH PREDMETOV

ZOZNAM TECHNICKO-HOSPODÁRSKYCH PRACOVNÍKOV:

ZOZNAM SÚČASNÝCH UČITEĽOV VŠEOBECNO-VZDELÁVACÍCH PREDMETOV:

ZOZNAM SÚČASNÝCH UČITEĽOV ODBORNÝCH PREDMETOV:

ZOZNAM SÚČASNÝCH TECHNICKO-HOSPODÁRSKYCH PRACOVNÍKOV

S úctou a vďakou si spomíname na tých pedagogických pracovníkov,
ktorí pôsobili na škole, ale súčasného výročia sa nedožili. Vzdajme im hold!

ZDRUŽENIE RODIČOV A PRIATEĽOV ŠKOLY

ZRPŠ účinne pomáhalo pri plnení hlavných výchovných úloh školy. Každá trieda mala v CŠV ZRPŠ svojho zástupcu, z ktorých sa vytvorili komisie, v ktorých sa zamerali na zlepšenie životného prostredia školy, na pomoc sociálne slabším žiakom...

Predsedovia ZRPŠ:

Pôsobenie našich absolventov ako pedagógov na škole:

Nemalú zásluhu na výchovno-vzdelávacom procese žiakov našej školy majú aj desiatky externých pracovníkov, ktorí popri svojich pracovných povinnostiach odovzdávali svoje odborné vedomosti a skúsenosti žiakom školy. Patrí im za to veľká vďaka ! Bolo ich veľa, najmä z podnikov stavebného zamerania.

Čo sa udialo od vzniku našej školy ?

Športové a pracovné úspechy našich absolventov

Významné úspechy na domácich a medzinárodných športoviskách dosiahli mnohí ďalší naši absolventi:

Mohli by sme vymenovať desiatky ďalších absolventov, ktorí dosiahli úspech vo svojom povolaní, alebo v iných verejno-spoločenských činnostiach.
Nedá sa opomenúť, že člen pedagogického zboru Ing. Gašperan Ján zastáva funkciu predsedu OZ školstva a vedy na Slovensku.

Športová činnosť pedagogických pracovníkov:

Ing. Kovalík Vladimír

späť

3. Škola v rokoch 1964 - 1991

Každý školský rok má pre školu svoj osobitný význam. Aj školský rok 2004 / 2005 je takýmto rokom, významným pre Strednú priemyselnú školu stavebnú v Banskej Bystrici. V tomto roku si totiž pripomína štyridsiate výročie založenia tejto školy.
Nutnosť založenia školy bola daná rozvojom stavebnej výroby v tomto období.
Na základe toho sa zvyšoval dopyt po kvalitne vyškolených odborníkoch. Príprava týchto odborníkov, ktorá sa uskutočňovala na SPŠ vo Zvolene ako jeden z odborov na škole, už nepostačovala požiadavkám na odborné kádre. Preto bol tento odbor „ Pozemné stavby “ preložený do Banskej Bystrice a v školskom roku 1964 / 1965 bola zriadená Stredná priemyselná škola stavebná s odbormi „ Pozemné stavby a Vodohospodárske stavby “ . Škola od svojho založenia sa musela vysporiadať s množstvom problémov. Hlavným problémom bolo zabezpečenie a vybudovanie kvalitných učebných priestorov. Vyučovanie sa uskutočňovalo na niekoľkých miestach v meste, ktoré boli od seba dosť vzdialené.
Bolo potrebné vytvoriť kolektív vyučujúcich, ktorí by boli ochotní problémy školy riešiť. Práve takýto kolektív vyučujúcich na škole vznikol. Bol to kolektív vyučujúcich, ktorí boli veľmi dobre pripravení po odbornej stránke a ochotní vydať zo seba maximálne úsilie pre zabezpečenie dobrého mena školy.
Vďaka tomu škola získavala postupne dobré meno a dostala sa na popredné miesto medzi stavebnými školami. Ocenením bolo aj to, že sme sa ako škola zúčastňovali pri tvorbe a overovaní rôznych celoštátnych úloh a rôznych pedagogických dokumentov. Tieto aktivity mali dobrý vplyv na vyučovací proces, čo sa prejavilo v tom, že školu každoročne opúšťali žiaci, ktorí boli veľmi dobre pripravení po odbornej stránke. Žiaci po príchode do praxe nemali problém, aby sa dobre uplatnili, alebo aby úspešne absolvovali vysokoškolské štúdium. Dôkazom toho je že mnohí z nich zastávali alebo ešte zastávajú popredné funkcie.
Za tieto dosiahnuté úspechy počas štyridsať rokov pôsobenia školy patrí úprimné poďakovanie kolektívu vyučujúcich , ktorí celé svoje úsilie venovali na zlepšenie vyučovacích a výchovných procesov na škole. Odmenou za ich náročnú a namáhavú prácu boli úspechy, ktoré škola, ale aj žiaci dosiahli.
Záverom by som chcel popriať kolektívu vyučujúcich do ďalších rokov veľa úspechov, aby pokračovali v tejto náročnej práci a obhajovali vždy dobré meno školy.

Ing. Vladimír Lutty

späť

4. Škola v rokoch 1991 – 2004

Obdobie od roku 1991 sa vyznačovalo vážnymi spoločensko-ekonomickými zmenami, ktoré mali a majú značný vplyv aj na vývoj školstva a teda aj na SPŠ stavebnú. Z hľadiska riadenia stredných škôl boli postupne vytvárané a menené stredné riadiace články – školské správy, odbory školstva KÚ a v súčasnosti samosprávne kraje a KŠÚ. Menili sa odbory a zamerania, ZPD – učebné plány a osnovy.
Škola sa stala samostatným právnym a hospodárskym subjektom ako rozpočtová organizácia. Útlm stavebníctva, demografický vývoj spôsobil nižší záujem rodičov a žiakov o štúdium tohto odboru.
Týmto zmenám sa prispôsobovala aj naša škola. Vyučujúci, PK a vedenie školy sa aktívne podieľali na tvorbe nového integrovaného odboru staviteľstvo – na spracovaní jeho učebného plánu, zameraní a osnov ako aj na zavedení odboru technické a informatické služby v stavebníctve v našej škole.
Dlhodobým cieľom školy, jeho výchovno-vzdelávacieho procesu sa stalo vzdelávanie v súlade s vedeckým poznaním, aktualizovanie v súlade s potrebami praxe, výchova v duchu demokracie a ľudskosti tak, aby absolvent bol schopný žiť plnohodnotný život.
V praktickej činnosti školy prioritami sa stali zabezpečenie a využívanie VYT vo vyučovaní predmetov VYT a IVT a v odborných predmetoch, vyučovanie svetových cudzích jazykov, demokratizácia vo vyučovacom procese, najmä vo vzťahu učiteľ – žiak, širšie zapájanie všetkých účastníkov do výchovno-vzdelávacieho procesu – učiteľov, žiakov, rodičov.
Postupne sa vytvárali podmienky pre splnenie týchto cieľov. V súčasnosti sú všetci vyučujúci kvalifikovaní v súlade s vyhláškou o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov. Škola má a v plnej miere využíva tri učebne výpočtovej techniky, s nasledovným využitím:

Každý žiak našej školy, podľa zvoleného odboru a zamerania, samostatne spracováva školské zadania aj prostredníctvom VYT. Používanie výpočtovej techniky je súčasťou teoretickej a praktickej časti maturitnej skúšky v odborných predmetoch.
Zvýšené využívanie VYT vo vyučovacom procese, ale aj v mimovyučovacej záujmovej činnosti podnecuje záujem študentov, prispieva k motivácii, samostatnosti a zodpovednosti za dosahované študijné výsledky. Môžeme konštatovať, že všetci žiaci našej školy získavajú nielen teoretické, ale aj praktické znalosti a zručnosti s využívaním VYT. Pri vyučovaní cudzích jazykov škola rešpektuje záujem a prípravu žiakov na ZŠ. V súčasnosti sa vyučujú ANJ, NEJ, FRJ.
Aktuálnym, ale zároveň dlhodobým cieľom je aj znižovanie zaťaženosti žiakov činnostným poňatím vzdelávacieho procesu. Vyučujúci vytvárajú podmienky k tomu, aby si žiaci v čo najväčšom množstve mohli spracovávať stanovené zadania priamo vo vymedzenom čase v škole.
V záujme motivácie a podnecovania záujmu žiakov sa vyučovací proces doplňuje rôznymi akciami.
K najdôležitejším patria:

Úspešný priebeh výchovnovzdelávacieho procesu je podmienený aj materiálno-technickými podmienkami. Napriek veľmi ťažkej finančnej situácii v spolupráci s rodičmi, sponzormi, vlastnými aktivitami sa vytvorili v celku primerane dobré priestorové a materiálno-technické podmienky.
Škola má okrem klasických tried 3 učebne VYT, 2 videoučebne, fyzikálnotechnické laboratórium, stavebné laboratórium, 2 rysovne, telocvičňu, posilňovňu, športové ihrisko.
Vyjadrujem presvedčenie, že škola potvrdí svoje opodstatnenie a naďalej bude zvyšovať svoju úroveň. Prajem jej ďalšie úspešné roky.

Ing. Harťanský Ladislav

späť

5. Odborová organizácia je súčasťou života našej školy

Hneď od vzniku našej Strednej priemyselnej školy stavebnej v Banskej Bystrici bola jej súčasťou aj práca odborovej organizácie. Odborová organizácia na škole bola založená v roku 1964 a jej predsedom bol profesor Štefan Maťuš, ktorý už nie je medzi nami. Viedol odborovú organizáciu až do školského roku 1974-75, kedy odstúpil z funkcie zo zdravotných dôvodov. Profesor Štefan Maťuš bol pre nás vtedy /mladších kolegov/ vzorom. Bol predstaviteľom tzv. „starej školy“. Vždy ako vyučujúci architektúry bol veľmi pekne oblečený, kládol dôraz na disciplínu, slušnosť, vzorné vychovanie a presadzoval profesionalitu učiteľa.. Ako predseda odborovej organizácie bol lídrom mnohých spoločenských a kultúrnych akcií pre pedagogických a nepedagogických zamestnancov školy. Jeho prioritou bolo presadzovať dobré meno školy a jej učiteľov.
Od školského roku 1974 – 75 bola predsedníčkou odborovej organizácie pani Ing. Alica Jendželovská. V tomto čase bolo v odboroch organizovaných 40 pedagogických a 5 nepedagogických zamestnancov, čo bola stopercentná organizovanosť. V tomto období už odborová organizácia okrem organizovania kultúrnych a spoločenských akcií vstupuje viacej do pracovno-právnych vzťahov, uzatvára s vedením školy kolektívne zmluvy a vyjadruje sa aj k profesným otázkam školy. Ing. Alica Jendželovská počas svojho funkčného obdobia vykonala veľa práce pre zabezpečenie čo najlepších sociálnych a životných podmienok zamestnancov školy. Od školského roku 1986 -87 až do šk. roku 2000 – 2001 bol predsedom odborovej organizácie Ing. Ján Gašperan. Organizovanosť aj v tomto období bola stopercentná – 45 členov. Ján Gašperan, rovnako ako predchádzajúci dvaja predsedovia, presadzoval a podporoval zabezpečenie dobrých sociálnych podmienok pre zamestnancov školy. V tomto období veľmi dobre fungoval takzvaný Fond kultúrnych a sociálnych potrieb, ako aj Združený fond. Zamestnancom školy v tomto období bolo poskytnuté z tohto fondu viacero peňažných a nepeňažných darov, pôžičiek, sociálnych výpomocí, príspevkov na stravovanie a podobne. Všetci traja predsedovia spolu s výborom odborovej organizácie a za pomoci vedenia školy zorganizovali veľa spoločenských a kultúrnych akcií. Spomeniem napríklad akcie: Deň učiteľov, MDŽ, Deň detí pre deti zamestnancov školy, posedenia v prírode na záver školského roku, vianočné stretnutia zamestnancov školy, zimné lyžovačky pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov.
Nezabudnuteľné sú tiež každoročné dvoj - trojdňové exkurzie po celom bývalom Československu, návštevy divadiel a podobne. Po roku 1989 a potvrdení predsedu odborovej organizácie vo funkcii sa Ján Gašperan angažoval aj pri aktivitách na zlepšenie pracovných a vyučovacích podmienok školy. Spomeniem napríklad výstavbu prvej učebne výpočtovej techniky, zariadenie laboratória pre stavebné materiály a betónové konštrukcie, výstavbu ihriska na Skuteckého 11. Veľmi dôležité bolo aj vyjednávanie predsedu pri záchrane budovy na Skuteckého 11, ktorá už prakticky bola pridelená UMB v Banskej Bystrici – Právnickej fakulte. Po rokovaniach s dnes už zosnulým rektorom UMB prof. Ottom Tomečkom a predsedom KÚ v Banskej Bystrici, sa nakoniec podarilo budovu zachrániť a dodnes slúži našej škole. V období po roku 1990 sa odborová organizácia musela viacej ako dovtedy sústrediť na kolektívne vyjednávanie a dôslednú obhajobu zamestnancov školy v súlade s platnými právnymi normami. Predseda ZO Ján Gašperan sa v roku 1990 stal predsedom Rady základných organizácií stredného školstva na strednom Slovensku a v roku 1999 predsedom OZ pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. Od roku 2004 je viceprezidentom KOZ SR a členom Paneurópskeho výboru – EIE /Education International Europe/ v Bruseli.
Od školského roku 2000-2001 je predsedníčkou odborovej organizácie Ing. Veronika Trenčanová. Vo svojej práci preferuje predovšetkým spoločenskú a kultúrnu stránku a pre zamestnancov poriada mnohé kultúrne a spoločenské akcie. Dnes na škole pracuje 35 zamestnancov, z toho je 31 odborovo organizovaných, čo predstavuje 88,6 percentnú organizovanosť.
Podľa môjho názoru je odborová organizácia aj v ďalšom období pre našu školu nevyhnutná. Je potrebné obhajovať sociálne a ekonomické postavenie zamestnancov a to nielen v rámci školy, ale aj v širšom kontexte. Je nevyhnutné podporovať aktivity OZPŠaV na Slovensku, KOZ SR ako aj medzinárodné aktivity. Dôležitú úlohu musia odbory na škole zohrať aj pri obhajovaní zachovania školy a jej rozvíjania. Vedenie školy aj za podpory zamestnancov musí vypracovať projekt, ktorý presvedčí zriaďovateľa, Vyšší územný celok v Banskej Bystrici, že krajské mesto si zaslúži strednú priemyselnú školu stavebnú. Škola musí mať pripravený taký projekt študijných odborov, ktorý umožní absolventom školy uplatniť sa na trhu práce. Súčasná konkurencia spolu s veľmi zlým demografickým vývojom si vyžaduje, aby škola okamžite nastúpila trend modernej strednej školy aj s možnosťou vyššieho odborného vzdelávania. Pritom si musí zachovať svoju historickú hodnotu, doplnenú o moderné a progresívne trendy. Je potrebné spolupracovať s bývalými žiakmi, teraz podnikateľmi, firmami a inštitúciami na území mesta a jeho okolí a uvažovať aj o možnej medzinárodnej spolupráci. Pri takomto trende a rozvoji školy som pripravený pomáhať jej. Všetkým, s ktorými som počas môjho pôsobenia na škole spolupracoval /1975-1999/, ďakujem za spoluprácu a krásne roky prežité na našej škole. Boli to nádherné roky, škola bola v plnom rozvoji a rozkvete, od mnohých kolegov a spolupracovníkov som sa veľa naučil. S kolegami a žiakmi som prežil na škole aj ťažšie etapy, na ktoré som dávno zabudol. Zostali mi len tie najkrajšie spomienky. Škole do budúceho obdobia prajem jediné:

„Nech žije a prekvitá Stredná priemyselná škola stavebná v Banskej Bystrici.“

Ing. Ján Gašperan
bývalý predseda ZOOZ na SPŠ
stavebnej v Banskej Bystrici
predseda OZPŠaV na Slovensku
viceprezident KOZ SR

späť

6. Môj život na SPŠ stavebnej

V živote každého človeka sú obdobia, na ktoré nezabúda a ku ktorým sa pri rôznych príležitostiach často vracia v spomienkach. Pre mňa je 40. výročie vzniku SPŠ stavebnej v Banskej Bystrici impulzom, ktorý ma vrátil späť k 1. septembru 1977, kedy som prvý krát ako žiačka tejto školy zasadla do jej lavíc. V tomto roku bolo päť prvých tried, ale tá naša 1.A bola výnimočná – tvorilo ju 35 „experimentálnych žiakov“, ktorí po prvý krát nastúpili na strednú odbornú školu z ôsmej triedy. Bol to zvláštny pocit prísť do školy, kde to vyzerá úplne inak ako na základnej škole: vyučujúcich sme oslovovali „Súdruh profesor“, nemuseli sme sa cez vyučovanie prezúvať, stúpli sme na rebríku vlastnej dôležitosti – niektorí vyučujúci nám vykali, zrazu sme nemali žiacke knižky a podstatnú časť profesorského zboru tvorili chlapi /na ZDŠ sme mali štyroch vyučujúcich, ostatné boli všetko ženy/. A nielen to bolo pre nás nové. Aby sme mohli nadobudnúť potrebné vedomosti, museli sme si zohnať aj príslušné pomôcky: rysovaciu dosku, príložník /od dĺžky 70 cm až do 1,5 m aby sme mohli narysovať projekt vo štvrtom ročníku/, technické perá, výkresy, pauzák, kalkulačky a pentelky. Tie dve posledne menované boli v tom čase vzácnosťou, doteraz si spomínam na logaritmické pravítko a versatilku, ktorú sme sústavne ostrili na šmirgli. Všetky pomôcky sme úspešne využívali, mnohokrát aj na iné účely – keď sa rysovanie nedarilo, mnohí sme si z technických pier robili šípky a od zúrivosti nimi triafali do rysovacej dosky.
Náš študentský život sa však neskladal len z učenia, z rysovania a z rôznych povinností, ale aj z príjemnejších udalostí:

Získavanie potrebných vedomosti a prežitie vyššie uvedených udalosti bolo možné len pod vedením vyučujúcich, ktorí nám odovzdávali nielen vedomosti, ale venovali nám aj kus svojho voľného času. Nemôžem teraz vymenovať všetkých, ktorí nás učili, ktorí sa s nami trápili a ktorým sme často „pili nervy“, ale spomeniem aspoň toho, kto bol pre našu triedu najdôležitejší: Ing. Vladimír Kovalík, ktorý nám bol po celé štyri roky triedny a zároveň nás učil pozemné staviteľstvo. Nie vždy to mal s nami ľahké, ale prežil to bez ujmy na zdraví a dnes dúfam, že na tie štyri roky spomína v dobrom. Samozrejme, moja vďaka patrí aj všetkým ostatným profesorom, ktorým sme strpčovali život, no i napriek tomu nás doviedli k úspešnej maturite, ktorí sa trápili s nami o to viac, že sme boli prvý experiment s novými osnovami a novým spôsobom maturovania.
Tu by sa moje spomienky na SPŠ stavebnú mali končiť, no táto škola do môjho života zasiahla ešte raz: 26. augusta 2002 som vchádzala do priestorov už známej školy ako vyučujúca odborných predmetov. Bol to zvláštny pocit, akoby som sa vracala po rokoch domov, a také bolo aj moje privítanie od kolegov. Keď som po odučení niekoľkých mesiacov snažila porovnať podmienky štúdia počas mojich čias a teraz, nebolo to vôbec ľahké. Budova je stále tá istá, no vyučovanie sa zmenilo vďaka zmene režimu a technickému rozvoju. Žiaci sa učia cudzie jazyky, čo nám v tej dobe veľmi chýbalo. Od prvej triedy majú žiaci možnosť  pracovať s počítačom – s rôznymi užívateľskými odbornými programami, s ktorými sa stretnú aj v praxi. Učebné pomôcky, vďaka rôznym odborným výstavám a prezentáciám firiem, sú na vyššej úrovni, nové materiály a technológie, ktoré sa v stavebníctve objavujú, sú zahrnuté do všetkých predmetov. Pri praktickej maturitnej práci žiaci môžu používať počítač, na ústnych maturitách prezentujú svoje práce, ktoré vypracovali počas štúdia. Ale tá podstata školy – učitelia, ktorí odovzdávajú svoje vedomosti žiakom, zostala nezmenená.
Prajem „svojej“ priemyslovke, aby vydržala ešte dlho, aby prekonala všetky nástrahy doby a aby v jej „útrobách“ študovali žiaci, ktorí si dokážu vážiť to, čo v jej laviciach získajú. Ja som tu získala naozaj veľa - dobrých kamarátov, s ktorými sa stretávam doteraz a ktorí mi v prípade potreby pomôžu. Som hrdá, že patrím do rodiny absolventov stavebnej priemyslovky a že sa naše rady z roka na rok rozširujú.

Ing. Puskailerová Katarína
bývalá žiačka

späť

7. Škola

Pre každého z nás, študentov, znamená niečo iné. Pre niekoho je to večný nepriateľ, pre iného nevyhnutný spojenec na ceste životom.
Hoci každý z nás je iná osobnosť s inými názormi, záujmami a postojmi, škola medzi nami nerobí rozdiely. Nezaujíma ju farba pleti, ani viera. Táto spravodlivá inštitúcia poskytuje všetkým rovnaké šance rozvíjať svoje vlohy a schopnosti. Vzdelanie je základný pilier našej civilizácie, vďaka ktorému neustále napredujeme.
V dnešnom civilizovanom svete takmer všetky deti môžu slobodne navštevovať školy. Možnosti študovať, ktoré nám doba ponúka, však nie všetci ochotne prijímajú. Som rád, že väčšina z mojich spolužiakov si uvedomuje, aká je škola dôležitá. Uvedomujú si hodnotu vzdelania. Vedia, že je to základ do života, ktorý im nik na svete nemôže vziať. No pre niekoho je to stále len nutnosť, nepríjemnosť narúšajúca ich, inak pohodový, pubertálny život plný zábavy.
Aj takí sú medzi nami, hoci ich našťastie nie je veľa. Nechápu, že škola sa nás snaží pripraviť na život. Všetky tie príkazy, zákazy a úlohy sú len zlomkom toho, čo nás čaká v dnešnom zložitom svete.
Súhlasím, že sústrediť sa výlučne na štúdium je dnes ťažké. Máme veľa možností ako "zaujímavejšie" prežiť svoj voľný čas než sedením nad knihami.
Priatelia, zábava... Nepopieram, rád sa oddám radostiam, ktoré mi život prináša. Ale bohužiaľ, život nie je len zábava. Ten ozajstný svet nám už klope na dvere a my sa naň musíme pripraviť. Napriek veľkej snahe, ktorú všetci zainteresovaní vyvíjajú, je samozrejmé, že všetko sa v škole nenaučíme. Mnohí z nás v honbe za dospelosťou prežívajú strasti i slasti, na ktoré zatiaľ ešte nie sú pripravení. To už je ale škola života, tú si každý prežije sám. To však nie je dôvod, aby pokladali "tú pravú" školu za zbytočnú a nepotrebnú. Aj keď máme pocit, že rady nepotrebujeme, že si vo všetkom poradíme, slová rodičov a profesorov o morálke a slušnom správaní, ako aj ich vedomosti a skúsenosti majú pevný základ overený generáciami našich predkov. No z vlastnej skúsenosti viem, že z nášho pohľadu to občas veľmi ťažko chápeme... Všetko má svoj čas. Aj my azda raz porozumieme, keď budeme "na druhej strane".
Práve v tomto veku, keď sa z nás stávajú dospelí ľudia a plnohodnotní občania tohto štátu, by sme si mali uvedomiť, čo všetko nám škola i všetci ľudia súvisiaci s ňou prinášajú. V tomto období začíname pociťovať prvé pozitíva ( nielen ) našej dlhoročnej snahy. Činnosti súvisiace s bežným životom, ktoré často ani nevnímame. Ich ovládanie pokladáme za samozrejmé aj vďaka dlhoročnej školskej drezúre. Sami by sme to ale nezvládli. Preto nesmiem zabudnúť na ľudí, ktorí svoj život zasvätili náročnému, no nádhernému cieľu: Učiť !
Na našej škole sa takíto ľudia nachádzajú už štyridsať rokov. Za ich svedomitú prácu, ale i za to, čo všetko si vytrpia a vypočujú, si zaslúžia našu vďaku. S ich dlhoročným úsilím sa podarilo vybudovať školu, ktorá má napriek ťažkej situácii v odbore veľmi dobré meno a poskytuje nám vzdelanie na vysokej úrovni. Aj keď nie všetci študenti si to teraz uvedomujú, máme byť za čo našim "profákom" a našej "stavebnej" vďační. Všetko toto by nám malo pomôcť nestratiť sa v živote. Preto s hrdosťou vravím:

ĎAKUJEME

Miroslav Mešina
žiak 3.B

späť

Slovo na záver

Rád som sa ujal milej ponuky - prispieť do tejto publikácie, ktorá je príležitosťou na spomienky, poklony a vzdanie úcty všetkým, ktorí sa podieľali na tom, aby škola bola osožnou pre tých, ktorí s dôverou vchádzali do jej priestorov, aby načerpali nové poznatky a vedomosti.
I keď nie som najstaršie pôsobiacim učiteľom, ale 37 rokov za katedrou tejto školy a byť obklopený mladými ľuďmi vzbudzuje u človeka pri spomienkach zimomriavky.
Keď poviem 40 rokov, mnohí z tých, čo boli úzko spätí s našou školou povedia: „To nemyslíš vážne!“
Áno, myslím to vážne!
Škola za celých 40 rokov svojej existencie získavala na význame, dôstojnosti a úspešnosti absolventov. O tom, že škola bola konsolidovaná, svedčí aj fakt, že za tých 40 rokov školu viedli len dvaja riaditelia: Ing. Lutty a Ing. Harťanský.
Učitelia za toto obdobie vykonali veľký kus práce. Svoje miesto si zastávali so cťou, poctivo plnili svoje povinnosti a celé výchovné a vzdelávacie úsilie a pôsobenie smerovalo k tomu, aby zo žiakov vyrástli dobrí, vzdelaní a pracovití ľudia.
40 rokov školy - to je dlhý rad mladých ľudí, ktorí počas stredoškolského štúdia prekračovali prah školy, stláčali kľučku na dverách svojej triedy, aby sa vzdelávali, písali po tabuli, zabávali sa, športovali. Verím, že každý z našich absolventov, a bolo ich vyše 5 tisíc, našiel svoje uplatnenie. Mnohí z nich boli a sú vynikajúci ľudia, ktorí svojimi úspechmi, činmi a svojou prácou nesú pečať našej školy a šíria jej dobré meno - meno školy, z ktorej vyšli. Sme na nich právom hrdí.
A výzva do budúcnosti?
Študenti, ktorí v súčasnosti navštevujete školu, snažte sa svoje stredoškolské roky prežiť v dobrom kolektíve, zžite sa s prostredím, v ktorom študujete a nadobudnite k nemu hlboký citový vzťah. Záleží len na Vás, ako ste ochotní prijať to, že učitelia vás nútia učiť, vzdelávať sa, pozorovať a pracovať. Vetra a dôverujte učiteľom. Vážte si to, čo tu je. Buďte hrdí na školu, príslušnosť k stavbárom, na svoju prácu a na hodnoty, ktoré získavate v škole. Aby ste aj mohli tak ako mnohí z absolventov povedať, že roky strávené na „stavebnej“ patria medzi Vaše najkrajšie chvíle v živote.
Uvedomte si, že tajomstvo života je v práci. Ten, kto to nepozná, nevie čo je šťastie. A aby ste šťastie zažili, nerobte v živote len to, čo sa Vám páči, ale nachádzajte záľubu v tom, čo robíte.

Ing. Vladimír Kovalík
spoluautor publikácie

späť

Námety môžete smerovať na správcu siete: